ARCHEOLÓGIA 
Expozícia s názvom Archeológia je zameraná na vývoj spoločnosti od doby kamenej až po včasný stredovek v regióne pôsobenia Tekovského múzea s prihliadnutím na kultúry, ktoré sú pomenované podla nálezísk z okresu Levice. Ide o želiezovskú, maďarovskú a čakanskú kultúru.
Návštevník má možnosť okrem iného vzhliadnuť kosti a fragmenty kla mamuta zo Zalaby, štiepanú industriu, pracovné náradie z parohoviny, kostí, kameňa, mede a bronzu, antropomorfné plastiky z Levíc a Santovky, plochý idol ženy z Levíc, bochníkový idol zo Šaroviec, zoomorfné dózičky zo Santovky, hlinené nádoby rôzneho tvaru, veľkosti a prevedenia z obdobia lengyelskej, bádenskej, želiezovskej, čakanskej, maďarovskej a keltskej kultúry, bronzové ihlice, náušnice, puklice, sekerky, dláta, bronzový meč, kosák a nožík, hlinené prasleny a lyžice, kostené ihlice, fragmenty „ rímskeho skla“, hlinené a bronzové lampičky, sklenené a jantárové perly a sklenený pohár zo Šaroviec. Expozícia je vhodne doplnená modelmi pravekej „vŕtačky“, chaty z doby kamenej, ručného hrnčiarskeho kruhu a románskych stavieb z „ Baratky“ - prvej osady na území mesta Levíc a pokusmi o rekonštrukciu hrobu skrčenca s milodarmi a interiéru chaty z doby bronzovej.
LEKÁREŇ "KORUNA" Z ROKU 1823
HISTÓRIA LEVICKÉHO HRADU
SPOLOČENSKÝ ŽIVOT
V časti stálej expozície s názvom Spoločenský život má návštevník možnosť oboznámiť sa s bohatou históriou spolkov na pôde mesta Levice od poslednej tretiny 19. storočia po II. svetovú vojnu - Levický spevokol "Dalárda", Živena - spolok slovenských žien, Levický ženský spolok, Ústav milosrdných sestier, Čitateľský spolok živnostníkov, Ženský izraelitský spolok, Spolok Reviczkého. Veľká pozornosť je venovaná rodine Schoellerovcov, ktorá má veľkú zásluhu na rozvoji celého regiónu. Táto časť je doplnená dobovým nábytkom zo začiatku 20. storočia, sklom, porcelánom, predmetmi osobného charakteru, ktoré používali dámy a páni.
CECHY A REMESLÁ
Časť cechy je zameraná na históriu cechov a remesiel v regióne. Sú tu vystavované originálne cechové listiny z druhej polovice 19. storočia, pracovné knižky, denník bátovských čižmárov z konca 17.storočia, denník garbiarskeho cechu, predpisy pre cechy a remeselné spolky z roku 1813, vývesné znaky, pečatidlá jednotlivých cechov - najstaršie je z roku 1595, nákončie žrde kostolnej zástavy čižmárskeho cechu.
ETNOGRAFIA - ĽUDOVÝ ODEV
Etnografická časť stálej expozície prezentuje ľudový odev piatich odevných mikroregiónov levického okresu – „čiľejkárski“, kozárovský, žemberovský, dolno-pohronský a dolno-poipliansky. Ten je prezentovaný na figurínach umiestnených na pódiu.
Samostatné miesto v expozícii majú ručníky a čepce z odevných mikroregiónov okresu a ľudové šperky, ktoré sa nosili na sviatočnom odeve, či už vo väčšej alebo menšej miere.
V expozícii sa nachádzajú aj šperky, ktoré nepochádzajú z nášho regiónu, ale od zakladateľa múzea Jozefa Nécseyho a pochádzajú z iných častí Slovenka i južnej Európy. Taktiež sú tu šperky novodobé, ktorých výrobcovia sa inšpirovali tradičnými motívmi. Vo výstupnej časti stálej expozície je vytvorený priestor pre „Predmet mesiaca“. Celá expozícia je doplnená dobovými fotografiami.
LADISLAV BIELIK - AUGUST 1968
Stála expozícia približuje historické udalosti z 21. augusta 1968 v Bratislave prostredníctvom Bielikových fotografií, rodáka z Levíc.
