Tekovské múzeum v Leviciach

Z HISTÓRIE TEKOVSKÉHO MÚZEA V LEVICIACH


Snahy o založenie múzea v Leviciach sa objavujú už koncom 19. storočia. Zriadiť sa malo v priestoroch Dobóovského kaštieľa na Levickom hrade, ktoré by na tento účel dali k dispozícii majitelia hradu rodina Schoellerovcov. Avšak Levičanom sa nepodarilo nazhromaždiť dostatočné množstvo starožitností a tieto plány sa nerealizovali. Myšlienka založiť v Leviciach múzeum opäť ožila až v roku 1927, keď Jozef Nécsey daroval mestu rozsiahlu a bohatú zbierku vytvorenú tromi generáciami členov rodiny Nécsey. Tým boli položené základy pre vznik Mestského múzea, na ktorého činnosť dnes nadväzuje Tekovské múzeum v Leviciach. Jozef Nécsey pôsobil vo Vrábľoch ako poštmajster a tu v rodinnom sídle ako milovník histórie, umenia a amatérsky archeológ zhromaždil bohatú a rôznorodú zbierku. Na sklonku svojho života nemal pokračovateľa, a preto ju odkázal mestu Levice. Zbierka sa do Levíc dostala v dvoch transportoch 28. júna až 2. augusta 1927 a 4. až 6. novembra v roku 1928. Obsahovala archeologický materiál, nábytok, obrazy, zbrane, národopisné a umelecké predmety. Bohatá knižnica zahŕňala viac ako 1500 kníh. Po prevoze boli predmety postupne roztriedené a provizórne nainštalované v spoločných priestoroch mestskej knižnice na druhom poschodí levickej radnice. Táto inštalácia bola pomenovaná Nécseyho izba. Prvým správcom múzea sa stal učiteľ na dôchodku, známa levická osobnosť, Eugen Kriek. Následne v priebehu 30. rokov začínajú do múzea pribúdať ďalšie predmety, ktoré darovali významné levické rodiny i samotný Kriek. Eugen Kriek si viedol evidenciu o darcoch a prijatých predmetoch, vo svojom denníku od 1927 do roku 1939 zaznamenal až 250 darcov. K tým známejším patrili levické rodiny: Roxer, Boleman, Lakner, Jozefcsek, Kürty, Koperniczky, Csorba, Kucsera, Bartos, Hlavács, Grünwald, Reindl, Horatsik alebo Laufer. Smrťou Eugena Krieka v roku 1940 sa uzatvára prvá kapitola dejín levického múzea. Nástupcom Krieka vo funkcii správcu múzea sa stal Kornel Koperniczky, redaktor miestneho týždenníka Bars. V období druhej svetovej vojny múzejná činnosť stagnovala, viaceré vzácne exponáty boli poškodené, zničené alebo odcudzené. Prvým povojnovým riaditeľom bol učiteľ na dôchodku, Pavel Hulják. Vojnou zničenú zbierku roztriedil a opätovne nainštaloval v pôvodných priestoroch múzea na druhom poschodí mestského domu. V roku 1949 bol pod jeho vedením založený vlastivedný krúžok Priatelia múzea. K jeho aktivitám patrilo organizovanie prednášok, vlastivedných výletov a exkurzií. Pavel Hulják sa zaslúžil o zveľadenie najmä archeologickej zbierky múzea. Zúčastnil sa na archeologickom výskume zaniknutého stredovekého sídliska na pôde mesta Levice – Baratka. Pre múzeum sa mu podarilo získať na poschodí mestského domu ďalšie dve miestnosti a rozšíril sa i počet zamestnancov. V roku 1952 sa zmenil názov múzea na Okresné vlastivedné múzeum a začalo sa s inventarizáciou zbierky. Zberná oblasť múzea z pôvodného zamerania na mesto Levice sa rozšírila už na územie celého okresu. Vďaka Huljákovým odborným znalostiam a zanietenosti sa obnovila návštevnosť a zvýšil sa záujem o múzeum. Na jeho počesť a za neoceniteľný prístup od roku 2002 udeľuje Tekovské múzeum v Leviciach pamätnú medailu za rozvoj múzea, ktorá nesie práve jeho meno. V roku 1954 sa múzeum na nasledujúcich päť rokov presťahovalo do priestorov bývalého františkánskeho kláštora. V rokoch 1956 – 58 múzeum viedol stredoškolský profesor prírodných vied, Ján Kováčik. V roku 1958 sa múzeum opätovne sťahuje, tentoraz do tzv. Kapitánskej budovy v areáli Levického hradu, kde sídli do dnes. Od roku 1959 funkciu riaditeľa dlhých dvadsaťtri rokov zastával Ján Beňuch. V roku 1960 inštitúcia mení názov, z Okresného vlastivedného múzea na Tekovské múzeum v Leviciach. V priebehu 60. a 70. rokov sa z múzea stáva odborná, vedecká a kultúrno-výchovná inštitúcia. Z pôvodných štyroch počet pracovníkov narástol na sedemnásť. V rokoch 1983 – 84 múzeum viedol Pavol Behula, jeho nástupcom bol v roku 1985 Karol Sándor. V tomto období sa začalo s rekonštrukciou hlavnej budovy, expozície sa demontovali a zbierky boli presťahované opäť do priestorov barokového kláštora a následne do budovy bývalej školy v Hornej Seči. V roku 1990 do funkcie riaditeľa nastupuje PhDr. Ján Dano. Múzeum v tomto období prešlo pod zriaďovateľskú pôsobnosť Ministerstva kultúry. V rokoch 1995 – 99 na čele múzea bola PhDr. Katarína Gellenová. V roku 1996 múzeum stratilo právnu subjektivitu a ako špecializovaný odborný útvar stáva sa súčasťou Tekovského kultúrneho centra v Leviciach až do roku 1999, kedy sa dostalo pod zriaďovateľskú pôsobnosť Krajského úradu v Nitre. Na necelé tri mesiace sa riaditeľom stal Peter Turay. Od roku 1999 až do roku 2020 múzeum viedol PhDr. Ján Dano. Dokončila sa rekonštrukcia Kapitánskej budovy a vybudovala sa stála expozícia pozostávajúca zo siedmych častí. Vznikli tri nové výstavné priestory a nové depozitáre pre uloženie zbierok. Zrekonštruovali sa kancelárie pracovníkov i konzervátorské pracovisko. V priestore juhozápadnej bašty sa vybudoval amfiteáter. Od roku 2002 múzeum spadá pod nového zriaďovateľa – Nitriansky samosprávny kraj. V roku 2020 sa na riaditeľskej pozície vystriedali PhDr. Roman Hradecký a Judita Magnová. Súčasnou riaditeľkou je Mgr. Henrieta Baliová, PhD. V súčasnosti okrem správy areálu Levického hradu, pod Tekovské múzeum v Leviciach patria aj dve vysunuté expozície, a to Vodný mlyn v Bohuniciach a Skalné obydlia v Brhlovciach.

 Mgr. Nikola Mihálová